Sukot alebo Sviatok Stánkov

Práve v dnešný večer židia opäť prežívajú čas radosti. Je tu Sukot, sviatok stánkov (sukkot znamená v hebrejčine plátno, stan). Známy je aj pod menom sviatok Tabernachu.

Tento sviatok má dva významy. Pripadá na jesenný čas, čas zbierania úrody na poliach a čas vinobrania, je teda poľnohospodárskym sviatkom. Druhý význam sviatku má korene v histórii a pripomína putovanie izraelského národa na púšti po odchode z Egypta. Sviatočné obdobie Sukot trvá sedem dní. ale ťažiskom sviatku sú prvé dva dni.

Celé spomenuté obdobie sa nazýva Zman Simchatenu (čas našej radosti) a Tóra sa o ňom viackrát zmieňuje. Napríklad v tretej knihe Mojžišovej (Lev 23, 43) čítame: aby neskoršie pokolenia zvedeli, že ja som chcel, aby Izraeliti bývali v stánkoch, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Ja, Pán, som váš Boh! Podľa tohto príkazu židia stavajú lístím pokryté chaty alebo stany, ktoré stoja na nádvoriach ich domov, alebo na ich strechách a tak si pripomínali obdobie putovania na púšti, počas ktorého Izraelčania bývali v stanoch. Boh 40 rokov viedol a ochraňoval svoj ľud a spomienkou na to je sedem dní sedenia v stane alebo chate prikrytej lístím. Mnohí v tomto obydlí aj jedia. Malé a krehké obydlie, v ktorom sa židia zdržujú, im pripomína, kto je Stvoriteľ sveta a čo je ich jediná ochrana.

Sviatok Sukot sa oslavuje aj v synagóge, kde sa obvykle nachádza obecná sukot-chata. Typickým prvkom sviatku je kytica, skladajúca sa zo štyroch stromových plodov, respektíve zo štyroch elementov. Sú to vždy zelené listy myrty, prúty potočnej vŕby, palmové listy (lulav) a citrusový plod, ktorý sa volá etrog. Rôzne prvky kytice spolu zviazané pripomínajú, že sme si všetci rovní a že napriek rôznosti máme držať spolu. Etrog je zvláštny tým, že na ňom súčasne visia niekoľko rokov staré plody spolu s novými. Symbolizuje preto kontinuitu minulosti a budúcnosti. V synagóge sa židia modlia s kyticou v pravej ruke a s etrogom v ľavej, ale ruky držia pri sebe. Po modlení mávajú kyticou na štyri svetové strany, hore a dolu. Vyjadruje to vieru vo všadeprítomnosť Stvoriteľa.

Prorok Zachariáš (14, 16) píše: Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov.