Pán sa stará!

Tak veľa sa toho stalo od posledného blogu...

Po sviatkoch Veľkej Noci som sa cítila veľmi šťastná lebo náš Pán naozaj vstal zmŕtvych! Čo urobilo tento čas ešte viac špeciálnym bol týždeň voľna ktorý sme niektorý z nás dostali (ja a iní dobrovoľníci) aby sme vykompenzovali 2 týždne keď sme pracovali viac hodín. Ja som sa vtedy rozhodla zbaliť si ruksak a ísť poobjavovať krásny Izrael ešte viac. Chcela som ísť kempovať do Eilátu a urobiť si túru v Negevskej púšti. Nemala som stan, dobrý vak na turistiku ani veľa peňazí ale verila som Bohu - vedela som že On sa postará!... a On sa naozaj aj postaral.

V prvý deň môjho výletu som navštívila mojich známych v Tel Avive ktorí ako som zistila mali stan. Tak som si ho požičala a moja prvá túžba sa mohla naplniť. Keď som prišla do Eilátu, našla som si peknú pláž na kempovanie a postavila som si svoj “nový domov” na 2 noci. Každé ráno som plávala s rybkami neuveriteľných farieb a jedného dňa sa mi podarilo vidieť aj chobotnice. Stretla som veľa úžasných ľudí a dokonca som s nimi varila shakshuku (tradičné jedlo) na pláži. Pán sa stará.

Kým som ešte bola v Eiláte, ozvali sa mi moji kamaráti z Jeruzalema, ktorí tiež plánovali túru do Negev. Bola to super “náhoda” keďže toto bola moja ďalšia túžba tohto výletu.

Priniesli so sebou dobrý vak na turistiku, karimatky, prikrývky a zásobu jedla, ktoré sme potrebovali na 2 dni a 2 noci na púšti. Boh postupne vypĺňal všetky moje priania. Dokonca viac pretože On vedel že ja by som takúto túru sama nezvládla a tak mi poslal priateľov ktorý mali všetko čo bolo potrebné na takéto úžasné dobrodružstvo na púšti. Musím sa priznať že túra naozaj nebola ľahká ale nádherne panorámy a pokoj púšte zatlmili všetku bolesť ktorú sme cítili. Po 2 dňoch bez sprchy, sme narazili na oázu s vodou v strede púšte a samozrejme sme hneď všetci do nej skočili. Vtedy som si uvedomila aké je to pre nás všetkých požehnanie a aj pre mňa mať neustály prístup k pitnej a čistej vode!

Keď som sa vrátila do Magdaly mala som pocit ako keby sa moja viera ešte viac prehĺbila a bola som pripravená zdieľať lásku ktorú som dostala od ľudí ktorých som stretla počas môjho dobrodružného týždňa s pútnikmi v Magdale. Mohla by som zapísať celé strany o mojich úžasných skúsenostiach počas sprevádzania po Magdale tento posledný mesiac ale boli 2 na ktoré nikdy nezabudnem a chcem sa s nimi podeliť.

Jedno ráno som sprevádzala skupinku z Čiech. Predpokladala som že sú kresťania a tak som im hovorila aký úžasný je Boh a ako koná v našich životoch. Keď som skončila sprevádzanie, jeden pán prišiel ku mne a povedal mi: “Ja som ateista ale po tom ako som vás počul hovoriť môžem povedať že by ste ma dokázali presvedčiť!” Hneď potom mi bolo povedané že 75% skupiny boli ateisti. Musím povedať že Svätý Duch cezo mňa spravil super prácu.

Další zaujímavý človek ktorého som sprevádzala bol rabín Ed. Ed je rabín a taktiež aj sprievodca po Izraeli. Prišiel do Magdaly po prvýkrát a chcel počuť o tomto mieste od profesionálov . Toto sprevádzanie bolo iné ako ostatné, plné zaujímavých tém a otázok. Tiež som sa dozvedela že jeho najlepší kamoši z detstva sú kresťania. On s nimi oslavoval Vianoce a oni s ním Hannuku...jednoduchá detská láska im umožnila ziť v rešpekte a priateľstve. Som veľmi vďačná že Magdala ako križovatka medzi Židovstvom a kresťanstvom vytvára takéto priateľstvá aj teraz a takýmto spôsobom prináša pokoj do tejto krajiny. Môžem povedať že tu skutočne zažívam Božiu veľkosť a jeho nekonečnú lásku k nám.